Ako viacnásobný darca krvi som pomoc neodmietol, hoci som bol prekvapený tým, akým spôsobom nemocnica podmieňuje prijatie pacienta na plánovaný operačný zákrok. Chápem, že možno má nemocnica málo krvi, ale aj napriek tomu takáto podmienka sa mi zdá byť nemorálna. Čoskoro by sa totiž mohlo stať, že si pacient bude musieť zaobstarať operačné náradie, lieky .....
Ešte absurdnejšou je predstava, že pacientom je darca krvi, ktorý síce mnohokrát bezplatne daroval krv, ale keď potrebuje ísť na operáciu, musí si zháňať ľudí, ktorí darujú krv na jeho meno, v jeho prospech.
Darcov krvi nebolo nikdy nazvyš, ale mám pocit, že v poslednom čase sa situácia ešte zhoršila. Prečo? Ťažko povedať. Ale myslím si, že darcovstvu krvi na Slovensku určite neprospeli zmeny v Zákonníku práce, ktoré hádžu bezplatným darcom krvi polená pod nohy.
Zatiaľ čo v nedávnej minulosti mali darcovia krvi v deň, keď darovali krv, nárok na deň pracovného voľna, v súčasnosti majú nárok na voľno len v čase nevyhnutne potrebnom na darovanie krvi. Každý, kto daroval krv, mi dá za pravdu, že darca krvi potrebuje po darovní tejto životodarnej tekutiny, istý čas na zregenerovanie. O to viac darca, ktorý pracuje v prevádzke, kde sa vyžaduje zvýšená pozornosť alebo fyzická záťaž. Preto ten jeden deň voľna po darovaní mal svoje opodstatnenie a nebol len akýmsi ulievaním sa z práce. Našťastie aj napriek tomuto znevýhodneniu mnoho zamestnávateľov poskytuje voľný deň pri takejto príležitosti.
Ďalšia zmena v Zákonníku práce v tejto oblasti sa týka odpočtu zo základu dane. V minulosti mal darca krvi nárok na odpočet istej sumy zo základu dane po bezplatnom darovani krvi. Tento nárok však po zmene Zákonníka zanikol. Niežeby odpočet zo základu dane bol motivačným faktorom väčšiny bezpríspevkových darcov krvi, ale myslím si, že je absurdné, keď po darovaní akéhokoľvek hmotného majetku štátu alebo štátnym inštitúciam a organizáciam má občan nárok odpočítať si hodnotu daru zo základu dane, pri darovaní tejto životodarnej tekutiny tento nárok nemá.
Neviem pochopiť, čo viedlo naše štátne orgány k týmto zmenám. Potreba šetriť prostriedky štátneho rozpočtu? Pri pohľade na to, ako tieto orgány plytvajú verejnými prostriedkami pri svojej (ne)činnosti, tomu neverím. Prečo teda? Vie mi niekto na túto otázku odpovedať?
Kto však na takúto politiku štátu v konečnom dôsledku doplatí? Zasa len občan, tentokrát v úlohe pacienta, ktorý si napríklad musí pred svojou operáciou nazbierať dostatočný počet darcov krvi a nielen to.....
